Už je to pekných pár rokov, čo sa na slovenských trhoviskách objavili vietnamskí ochodníci. V tichosti pracovali vo svojich stánkoch, šokovali cenami "elektroniky", občas pobavili zvláštnou slovenčinou s exotickým prízvukom. Takmer každý si len tak "zo špásu" kúpil nejaké tie super hodinky (išli vždy najrýchlejšie zo všetkých), elektronický budík, či párhodinové svetielka na stromček. Kto chcel, zašiel si na trhovisko, kto tam nechodieval, ani netušil, že existujú. Keďže tu predtým dlhé roky pracovali vo fabrikách a ich domovina bola bratská a súdružská krajna, prekážali len málokomu.
Postupom času sa uskutočnila nenápadná výmena a vietnamských obchodníkov nahradili čínski (ak sa nemýlim). Najprv obsadili kompletne krytú tržnicu a dnes je situácia taká, že priestory, kde donedávna boli cestovné kancelárie, predajne hračiek, či nábytku zmenili majiteľa a zdobí ich žlto - červený nápis Čínsky obchod. Každému, kto len trošku tuší, aké môžu byť ceny prenájmov na popradskom námestí musí byť podozrivé, že tam, kde skončil najväčší predajca hračiek sa rozšíril obchod s odevmi z Ázie. Plocha, ktorú teraz po zlúčení týchto dvoch predajní zaberá je viac než úctyhodná... A úplne nepochopiteľné je to, že hádam sedem predajní s navlas rovnakým tovarom prežije na námestí, ktoré má tak 500 metrov. O tom, či tovar tam predávaný nevyrábajú za cenu zneužívania detskej práce, o jeho kvalite, dokumentoch pôvodu a o normách kvality, či zdravotnej nezávadnosti, o tom by sa dalo diskutovať. Nie som až tak podkutý a bolo by to určite na samostatný a dlhý článok.
Vôbec by mi nevadilo, ak by takéto obchody boli v centre dva, alebo tri, ale to čo sa deje v súčasnosti... Periférie Popradu zapĺňajú markety a nákupné centrá. Preplnené sídliská prekvapivo ponúkajú priestor pre ďalšie multifunkčné objekty a ani reptanie obyvateľov, ani petície s tým nepohnú. Aspoň to centrum sme si však mohli uchovať také, aké by malo v turistickom meste byť. Kaviarničky, cukrárne, luxusné oblečenie, kníhkupectvá, zlatníctva, športové obchody, elektronika a ešte niečo k tomu. Jednoducho, prejdeš sa po námestí, pokocháš sa a aj keď si možno nič nekúpiš, ideš domov "v pohodičke".
Každý, kto dodržiava zákony, nech si pokojne podniká. Sme relatívne slobodná krajina. Len by ma mrzelo, keby sa postupne nasťahovali do všetkých priestorov na našom námestí, bolo by to dosť jednotvárne, nemyslíte?!
